Trhlina: Mysteriózny príbeh, ktorý láme rekordy

Trhlina: Mysteriózny príbeh, ktorý láme rekordy

Trhlina sa stala kultúrnym fenoménom. V čom tento príbeh zaimponoval?

Kniha Trhlina od slovenského spisovateľa Jozefa Kariku vyšla v roku 2016 a v podstate ihneď zožala úspech. Predostrela nový pohľad na záhadu tríbečského pohoria, ktorá bola už dlhšie otvorenou témou najmä v záhadologických kruhoch. Práve z tohto sveta ju Karikova kniha takpovediac vytiahla a za pomoci svojho spisovateľského umenia ju predostrel širokej verejnosti.

Ešte väčší úspech však zaznamenala sfilmovaná verzia, ktorú počas premiérového víkendu videlo takmer 87 tisíc divákov. Práve film ma motivoval k tomu, aby som si prečítal aj knihu. I keď vo väčšine prípadov to robím naopak.

Trhlinu som si pozrel deň po tom, ako bola do kín uvedená po prvýkrát. Záhadný, nevysvetliteľný príbeh situovaný na území Slovenska som si nemohol nechať ujsť. Nie som veľkým fanúšikom hororov, ale obľubujem slovenské filmy, z ktorých väčšina zožala v poslednej dobe divácky úspech. Po vzhliadnutí filmu som navštívil najbližšie kníhkupectvo a knihu si kúpil. Musím dať zapravdu niektorým recenziám, ktoré som čítal na internete, pretože dôvodom, prečo som si Trhlinu túžil prečítať bolo, že film mi neposkytol dostatočné vysvetlenia k deju a chcel som vedieť viac. 

Už po prečítaní predhovoru autora som sa ocitol v trhline, z ktorej som unikol až po dočítaní knihy. Dej knihy je predostrený formou rozprávania hlavného hrdinu. Autor v predhovore uvádza, že tieto rozhovory sú založené na skutočnosti, nakoľko ho po vydaní knihy Strach kontaktoval človek, ktorý ho poprosil, aby zaznamenal jeho príbeh a uverejnil. 

Na diele ma zaujala práve táto forma. Vtiahla ma do deja, ktorý bol neustále podkladaný skutočnými článkami, blogmi a informáciami. Tie sa bez väčších problémov dajú vyhladať na internete, vďaka čomu mal mysteriózny, miestami nadprirodzený príbeh nádych skutočnosti. Ostatne, úvahu o tom, či je príbeh skutočný necháva autor len a len na čitateľovi. Práve tento pocit realistickosti dodáva Trhline niečo, čo väčšina hororov a nadprirodzených príbehov nemá a osobne v ňom vidím úspech tohto mysteriózneho trileru.

Z môjho pohľadu zohralo v úspešnosti dôležitú úlohu aj to, že sa záhadná príhoda odohráva v blízkom okolí čitateľov, čo popri podkladaní informácii webovými zdrojmi (či už viac alebo menej dôveryhodnými) prebudilo v čitateľovi zvedavosť. 

Film rozprával príbeh trochu inou, nie až tak zreteľnou formou. Mnoho vecí bolo vo filme viac mystifikovaných, čo bolo miestami na škodu, pretože nedával priestor na hlbšie úvahy nad možnou pravdivosťou rozprávania. Aj napriek tomu som mal však z filmu nezabudnuteľný zážitok plný napätia, miestami dokonca strachu, a z kina som odchádzal plný emócii, najmä neistoty a túžby dozvedieť sa o tríbečských záhadách viac.

Na záver musím povedať, že v mojich očiach sa kniha Trhlina stáva takmer rovnakou legendou ako Tríbeč samotný. Aj napriek tomu, že sa film miestami dejovo nezhoduje s knihou a niektoré veci sú spracované odlišne, by som na otázku, či je lepšie prečítať si knihu alebo pozrieť film odpovedal: "Oplatí sa obe."