Manželia Kirchnerovci - skutočný House of Cards, ktorý zničil Argentínu

Manželia Kirchnerovci - skutočný House of Cards, ktorý zničil Argentínu

Jedna z desiatich najbohatších krajín kedysi požičiavala Veľkej Británii, dnes sa nenachádza ani v prvej päťdesiatke. Prešla si štyrmi ekonomickými krízami a za tou poslednou nestojí jeden človek, ale manželský klan.

House of Cards je jeden z najpopulárnejších seriálov siete Netflix. Frank Underwood, ktorý je schopný zabiť niekoľkých ľudí len pre vyšplhanie v politickom rebríčku a jeho machiavellistická manželka Claire, ktorá je s ním iba kvôli moci sa stali kultúrnou hviezdou. Väčšina ľudí však zahodí myšlienku dvoch mocichtivých psychopatov iba ako nápad pre dobrý príbeh. No po roku 2003 sa to stalo v Argentíne realitou.

Nepopulárny prezident

Néstor Kirchner prišiel k politickému životu pomocou vlny socializmu, ktorá zasiahla aj krajiny ako Bolívia (Evo Morales), alebo Brazília (Lula da Silva), no dopomohla mu k tomu aj idea mýtu Juana Peróna, ktorý aj napriek svojim neefektívnym ekonomickým plánom zanechal dobrý dojem kvôli opozícii voči armádnej junte. Medzi Kirchnerom a Perónom bolo mnoho podobností. Obaja mali podobné ekonomické, aj zahraničnopolitické názory (ktoré dal Néstor prvýkrát do pohybu ako guvernér provincie Santa Cruz) a obaja mali silné, politicky aktívne manželky, ktoré sa neskôr stali prezidentkami. Možno práve táto podobnosť mu pomohla dostať sa do prezidentského kresla, hoci sa tam dostal s najmenším percentuálnym ziskom histórii Argentíny.

Néstor Kirchner je považovaný za lepšieho a úspešnejšieho z dvojice, no ľudia majú o ňom lepší názor hlavne preto, lebo prišiel po troch neobyčajne neefektívnych prezidentoch, ktorí spôsobil najväčší krach argentínskej ekonomiky (Argentínska ekonomika vtedy prežila tzv. Sovereign default - nebola schopná splatiť svoje dlhy investorom a tí už jej nedôverovali natoľko, aby jej znova požičali) v jej histórii. Vláda nefungovala, chudoba rástla a každý deň bez riešení mu uberal na jeho tak či tak nízkej popularite. Musel však nájsť podporu aj mimo jeho Justicialistickej strany, lebo podpora jeho aktivít bola aj v nej kontroverzná. No Kirchner si postupne našiel podporu hlavne u ľudí vďaka jeho dobre znejúcemu ekonomickému plánu, ktorý sľuboval veľkú pomoc od štátu na úkor najbohatšieho percenta.

Jedna z prvých veľkých úloh pre neho bolo vysporiadanie sa so súdnictvom. Súdnictvo bolo už od čias prezidenta Menema známe pod pojmom “automatická väčšina” kvôli jeho korupčným problémom a nedostatočnou nestranníckosťou. Kirchner vyhodil najkontroverznejších sudcov a taktiež “prečistil” aj ústavný súd. Za tieto opatrenia si získal ohromnú podporu, ktorá de facto oprávnila jeho rekordne nízku výhru.

Kontroverznou témou sa však stala jeho ekonomická politika. Hoci dosiahol nejaké ekonomické výsledky, ako napríklad ako-taká stabilizácia ekonomiky po defaulte z roku 2001, Kirchner, a neskôr aj jeho žena Cristina Fernandéz, bol charakteristický svojim nepriateľským a protekcionistickým postojom voči zahraničným firmám, nadmerným míňaním na sociálne služby a obľubou pre devalváciu (cielené znižovanie hodnoty meny), čo znepokojovalo aj vnútorné “jedno percento”, ktoré sa snažilo pred takýmto správaní ujsť do zahraničia, čo eskalovalo počas vlády jeho manželky.

Jeho zahraničná politika bola veľmi podobná so socialistickým trendom v Južnej Amerike. Posilňovanie regionálnych a ideologických aliancií, podozrivé priatelenie sa s Čínou, a hlavne, anti-amerikanizmus (aj keď veľmi mierny, vzhľadom na to, že Kirchner mal problémy s Chávezom kvôli “moc silnému antiamerikanizmu”). Taktiež “oživil” a pokúsil sa posilniť MERCOSUR a odmietol participáciu vo FTAA (Americká zóna voľného obchodu), čím čiastočne spôsobil nerealizáciu daného projektu. Jeden z jeho najlepších diplomatických krokov bol balans medzi Da Silvovou Brazíliou a Chávezovou Venezuelou, vďaka ktorému bol vnímaný ako jeden z najúspešnejších diplomatov dnešnej doby.

Tvrdá ženská ruka

Néstor Kirchner sa rozhodol nekandidovať po druhý krát a namiesto neho podporil jeho manželku Cristinu Fernandéz de Kirchnerovú, ktorá voľby prehľadne vyhrala. Kirchner však ostal jej spolupracovníkom aj ako “prvý pán” a pomáhal jej v ekonomických aspektoch až do roku 2010, kedy zomrel na následky infarktu.

Jej začiatky boli oveľa ľahšie ako začiatky jej manžela práve kvôli jeho popularite. Ale Fernandéz sa preukázala ako oveľa radikálnejšia z dvojice. Oveľa viac sa zasadzovala o politiku ľudských práv - jeden z dôvodov, prečo bola táto manželská dvojica tak populárna. Taktiež začala znárodňovať mnohé významné podniky a médiá, ktoré následne púšťali propagandu vlády.

Ohľadom diplomacie sa ukázala ako ideologicky oveľa bližšia k Chávezovi ako jej manžel a nekompromisne obdivovala ako Cháveza, tak aj Madura a dokonca pomohla Venezuele sa dostať do MERCOSURu (čím síce čiastočne porušila medzinárodné práva, ale nikoho to nezaujímalo).

V diplomacii sa však tiež postarala o medzinárodný rozruch keď začala z dôvodu klesajúcej popularity podporovať argentínske vlastníctvo Falklandských ostrovov. Tento krok jej síce nabral popularitu doma, no veľmi zhoršil jej popularitu v zahraničí. No ona aj napriek medzinárodnému rozhorčeniu pokračovala provokovať Britániu aj pri príležitosti 30teho výročia

Jej ekonomická stránka bola taktiež oveľa radikálnejšia ako manželova. Jedna z jej prvých aktivít bola snaha zaviesť dane na agrikultúrne exporty, ktorá sa ale stretla s obrovskými protestami, ktoré spôsobili náhle ukončenie reformy a rezignáciu ministra financií. No vzhľadom na zvyšovanie míňania musel štát nájsť spôsob, ako získať peniaze na splatenie predošlých dlhov. Následne sa rozhodli znárodniť súkromné penzijné fondy, ktoré priniesli do štátnej pokladnice dočasných 95 miliárd pesos ($30 miliárd). Argentína bola síce za to kritizovaná, no nebola za to výrazne diplomaticky potrestaná. Investori sa začali obávať ďalšej pôžičky Argentíne a postupne s tým aj prestali. Ale Fernandéz verejné výdavky neznižovala a potrebovala peniaze na ich pokrytie. Na začiatku sa sanžila znárodňovať podstatné firmy zabezpečujúce veci ako elektrinu, vodu, plyn, či ťažbu ropy. No keď sa už aj tieto prostriedky minuli, tak ich jednoducho začala tlačiť. Pesos začali mať čoraz nižšiu hodnotu a toto bola posledná kvapka pre bohatších argentínčanov, ktorí si svoje úspory začali dávať do iných mien. Aby týmto transakciám zabránila, zakázala Fernandéz premieňať si úspory do iných mien, pokiaľ človek preukázateľne necestuje. Následkom však explodoval argentínsky čierny trh a Fernandéz prestala mať tieto peniaze pod kontrolou.

Peniaze sa stále tlačili, investori odmietali požičiavať a míňanie sa neznižovalo - recept na krízu. A to sa presne stalo na začiatku roka 2014, kedy Argentína zažila ďalší default - cena pesos sa znížila o takmer 30 percent voči doláru. Zatiaľ čo Fernandéz odcestovala do Havany podporovať nezávislosť Portorika a zvalovať krízu na “špekulantov,” aj keď jej dôvodom bolo hlavne nezodpovedné zaobchádzanie s peniazmi štátu.

Následné voľby Kirchnerová a jej strana prehrali. Vyhral pravičiar Mauricio Macri, ktorý sľúbil postupnú zmenu systému a zodpovednejšie narábanie s peniazmi štátu. Aký úspešný je jeho mandát, sa zatiaľ ešte nedá povedať, lebo v roku 2018 sa spustil ďalší deafult, no ten už trochu iných dôvodov.

Kam do bude? Na výsluch.

Korupcia. Je všade, no v rôznych číslach. A v rodine Kirchnerovcov určite nechýbala. Néstor ich za svojho života nemal veľa, dokonca žiaden významný, no po jeho smrti sa ukázali aj čierne stránky tejto dvojice.

Škandály financovania kampaní sú len začiatok. Prvý zahŕňa zadržanie podnikateľa Antoniniho Wilsona, ktorý mal so sebou kufor s obsahom hodnoty $800000, ktoré išli na ich kampaň. Taktiež tu bola kauza “Trojitý trestný čin,” ktorá vyšetrovala vraždu troch farmaceutických podnikateľov, ktorí financovali kampaň Kirchnerovcov v hodnote $200000 a jeden z nich bol aj drogový díler. Drogové dílerstvo ako také rástlo počas Kirchnerismu a dokonca existovali obvinenia ohľadom Aníbala Fernándeza (straníckeho spojenca, ktorý však nebol rodinným príslušníkom) ako bossa mafiánskeho kruhu, ktorý zmasakroval mnohých. Obaja Fernándezovia obvinenia odmietli.

No najväčší zo všetkých doterajších škandálov bol tzv. Zápisníkový škandál. Začal to vodič Óscarr Centeno, ktorý pracoval pre Kirchnerovcov počas ich vlády. Podľa poznámok, ktoré zapisoval v osobných poznámkových blokoch, často nosil vrecia naplnené americkými dolármi na mnohé miesta vrátane verejných úradov, či osobného domu Cristiny Kirchnerovej. Obsah vriec boli väčšinou úplatky. Niekoľko podnikateľov menovaných v notebookoch bolo zadržaných a následne tie úplatky priznali a previedli dôkazy štátu. Podľa ich svedectiev ich Kirchnerovci vydierali, aby platili úplatky.

Prokurátori požiadali o prehľadanie Kirchnerovej domu, aby mohli zistiť podobnosť medzi domom opísaným v notesoch a aspoň jedným z jej troch domov. No v tom im bránila jej senátorská imunita, ktorú si užíva už od skončenia jej prezidentského mandátu. Prvý pokus o odvolanie imunity neuspel a to začalo búrlivé protesty, na ktorých nátlak bolo následné prehľadanie povolené. Ako sa to vyvine je zatiaľ ťažké povedať vzhľadom na stav súdnictva v Argentíne, ktoré je aj napriek Kirchnerovej reforme stále neefektívne. Ale už len dnes máme mnoho dôkazov o tom, ako ovládli Kirchnerovci Argentínu v posledných desaťročiach. Teraz už je len na Macrim, aby tento klan rozpustil.