Vytvorené v spolupráci s Hubertom Kowalom

BRATISLAVA - Minulý mesiac si azda každý obyvateľ mesta všimol prítomnosť mnohých traktorov, ktoré tu prišli v rámci protestu poľnohospodárov. Síce nezískali mediálne pokrytie, akého je hodná ich iniciatíva, no aj napriek tomu vieme o ich situácii oveľa viac, ako o ich kolegoch, ktorí stáli po ich boku - lesníkoch. Slovensko je jedna z najzalesnenejších krajín Európy. Prirodzene drevársky priemysel patril vždy medzi najpodstatnejšie odvetvia nášho priemyslu. No požiadavky lesníkov nie sú ani zďaleka splnené a preto sme sa s nimi rozhodli počas ich pobytu na Tyršovom nábreží skontaktovať.

Ekologický populizmus

Jedným z najväčších problémov, ktorým musia čeliť slovenskí lesníci sú neustále útoky zo strany environmentálnych aktivistov z iniciatívy MY SME LES. Aj keď obe skupiny majú spoločný záujem v otázke zachovania biodiverzity na Slovensku, podľa lesníkov mnohé požiadavky aktivistov nemajú žiadne faktografické opodstatnenie a ich riešenia môžu viac zhoršiť situáciu, ako ju zlepšiť.

Hlavným sporným bodom je otázka bezzásahových území. Aktuálne približne 1,7 % Slovenska je bezzásahovým územím, aktivisti chcú však toto číslo navýšiť až na 5%. Prijatie tohto opatrenia by znamenalo zavedenie bezzasahového režimu na viac ako 10 % slovenských lesov, čo je v prepočte viac ako 200 000 hektárov lesnej plochy.

Lesníci poukazujú na to, že aktivisti žiadnym spôsobom neopodstatnili, prečo by bezzásohové územie malo mať práve takú rozlohu. Podobne sa veci majú aj v otázke národných parkov.  Aj keď lesníci podporujú koncept čo najmenších zásahov v národných parkoch, upozorňujú na to, že národné parky, zo samotného názvu, majú slúžiť najmä ľuďom a musia tam existovať podmienky vhodné pre turistiku.

Ďalším významným argumentom sú dane z lesných pozemkov. Podľa protestujúcich  by prijatie environmentálnych opatrení iniciatívy výrazne zhoršilo finančnú situáciu mnohých menších slovenských obcí. Zavedenie bezzásahových území na tak veľkú škálu by znížilo príjem z daní z lesných plôch, ktoré sú pre niektoré obce jedným z najdôležitejších príjmov.

Jednou z najviac výrazných požiadaviek aktivistov je ochrana tetrova hlucháňa. Lesníci poukazujú na to, že bezzásahovosť, ktorú ponúkajú aktivisti ako riešenie, nie je správnou cestou. Ako príklad používajú úspešný program ochrany hlucháňa v Rakúsku a Nemecku, kde vďaka limitovaným zásahom, ktorých cieľom bolo vytvorenie dobrých životných podmienok pre tento ohrozený druh vtákov.

Tieň ruky štátu

Síce Erik Baláž a podobní aktivisti sú veľmi výrazní v mediálnom svete, bolo by nespravodlivé klásť na nich najväčšiu vinu, hoci prilievajú olej do ohňa. Najpodstatnejším vinníkom je však štát. Ťažba lesov je z významnej časti ovládaná samotným štátom.

Práve štát je obviňovaný z toho, že manipuluje cenami dreva v neprospech lesníkov ťažiacich drevo na štátnych územiach. Podľa našich zdrojov musia znížiť lesníci, ktorí ťažia v štátnych lesoch, cenu svojho dreva až o tretinu oproti ich súkromníckym rivalom. Toto síce zabezpečuje výhodnú tuzemskú cenu, no slovenskí lesníci dostávajú potom výrazne nižší zisk, ktorý zas obmedzuje možnosti investícii do lepšiej techniky.

Lesníci sa na tému techniky dlhodobo sťažujú. Doba postupuje a s ňou aj vyspelosť techniky a, samozrejme, jej cena. Ak chcú lesníci ťažiaci na štátnych územiach zostať konkurencieschopní, musia si čo najefektívnejšiu techniku zaobstarať čo najskôr. Lenže so ziskami  tretinu nižšími, ako aj s prítomnosťou veľmi silnej zahraničnej konkurencie, im na to jednoducho nestačia peniaze.

Avšak prácu im neuľahčuje ani Ministerstvo životného prostredia, ktoré je neustále naklonené na stranu aktivistov. Novela zákona, ktorú na jeseň predstavil minister László Sólymos (Most-Híd), zvýšila stupeň ochrany na piaty (bezzásahovosť) v 50% národných parkov. Zatiaľ čo to, prirodzene, podporovali ekopopulistickí aktivisti, lesníci začali byť znepokojení. Podľa nich sa o prírodu treba starať, no zároveň ju chrániť a bezzásahovosť môže napáchať viac škody ako prínosu.

Jedným z najväčších problémov, ktorým musia čeliť slovenskí lesníci a slovenská príroda je verejné obstarávanie. Protestujúci vyzdvihujú problém neefektívnosti verejného obstarávania, ktoré výrazne komplikuje ochranu lesov pred premnoženými lykožrútmi. Podľa nich je proces verejného obstarávania tak neefektívny, že lykožrút sa medzičasom často stihne preniesť na iné miesto a celý byrokratický proces sa musí opätovne zopakovať.

Pokúšali sme sa kontaktovať iniciatívu MY SME LES a ekológov spojených s nimi, aby sa mali možnosť obhájiť, ale nanešťastie nám do uverejnenia článku neodpovedali. Po ich odpovedi článok budeme aktualizovať.

Aj keď slovenských lesníkov stretáva v ich práci veľa ťažkostí, stále sú nastavení voči svojej práci veľmi pozitívne. Najväčším problémom je však ignoracia, s ktorou sa stretávajú najmä v mestách. Mnohí obyvatelia miest majú pocit, že udalosti ovplyvňujúce poľnohospodárov, lesníkov a geodetov sa ich netýkajú. Opak je však pravdou, práve úrodné slovenské polia a krásne lesy sú jednou z najdôležitejších vecí, ktoré na Slovensku máme.