Favoritka médií

Máme po prezidentských voľbách, s jednoznačnou víťazkou - Zuzanou Čaputovou, ktorá sa stane historcky prvou prezidentkou Slovenska. Zuzana Čaputová, v druhom kole zvíťazila nad kandidátom s podporou (pomaly upadajúcej) strany Smer-SD. Nejdem hodnotiť výsledok volieb, ale skôr by som v tomto článku chcel upriamiť pozornosť na istý trend, ktorý zavideli v týchto prezidentských voľbách slovenské médiá. Týmto trendom nie je nič iné, ako dvojaký meter pre kandidátov prezidentských volieb. Zuzana Čaputová sa stala miláčikom liberálnejších médií už od momentu, kedy sme ju videli v prvých volebných diskusiách. Zo všetkých strán sme mohli počuť, ako skvelo vie zaujať, ako veľmi je korektná a mohli sme aj na jej stúpajúcich preferenciách vidieť, ako rapídne si získala srdcia mnohých voličov. Zatiaľ čo o ostatných kandidátoch tieto médiá nepísali v tak pozitívnom duchu. Celkovo sa toto môže zdať ako prirodzená vec, konec-koncov, v každom diele je kus autora a toto platí aj o článkoch v médiách. Môj postreh bol ale to, že aký nepomer chvály obdržala Zuzana Čaputová, v porovnaní s ostatnými kandidátmi. Hoci do istej miery sa tento nepomer vyrovnal v podobe článkov od konzervatívnejších alebo viac národne orientovaných médií, no opäť sme zašli do extrému, kde rôzne médiá favorizovali istý druh kandidáta (alebo kandidátov). Po krátkom premýšľaní a utvrdení si súvislostí, mi ale napadla jedna otázka: kam sa vytratila objektivita médií?

Zuzana, médiá si volia teba!

Samozrejme, môžme kalkulovať s rôznymi faktami, ako kúpené články, známosti a taktiež ovplyvňovanie autorov týchto článkov zo strany vlastníkov médií, no aj tak nás to privádza k rovnakej myšlienke - médiá urobili kampaň kandidátom. Podľa môjho názoru, je predovšetkým vecou kandidáta, aby ukázal svoje kvality. Médiá by mali podať (alebo sa aspoň o to pokúsiť) objektívnu informáciu o každom z kandidátov, nie vybrať si jedného “dobrého” a o tom písať len to dobré. A to z jednoduchého dôvodu - nie každý číta všetky médiá. Liberálne zmýšľajúci človek, ktorý inklinuje a je odoberateľom liberálnejších médií sa nemá odkiaľ dozvedieť o negatívach kandidáta, ktoré tieto médiá favorizujú a píšu o ňom najmä to dobré. Toto platí rovnako pre čitateľov napríklad konzervatívnejších médií. Vezmime si opäť príklad Zuzany Čaputovej. 

Budúca pani prezidentka ešte ani nenastúpila do funkcie, no už niektoré médiá vyhodnotili, že bude najlepšou prezidentkou akú kedy Slovensko malo. Pravdu povediac, všetci si želáme aby to tak bolo a budeme jej držať palce, no ešte nie je vo funkcii. Nie je teda priskoro vyhodnocovať jej pôsobenie na politickej scéne? Ak si vezmeme fakty, jediná informácia ktorú vieme z jej minulosti je že sa vyznamenala v boji proti pezinskej skládke a že pôsobila v advokátskej kancelárii Via Iuris. Okrem toho ešte spoluzakladala stranu Progresívne Slovensko, kde sa stala podpredsedníčkou. Ďalej možno, že žije v Pezinku. Toto všetko by nevadilo, keďže ani o jej predchodcovi Andrejovi Kiskovi sme toľko veľa nevedeli, zatiaľ čo kandidáti ako Kotleba a Harabin boli známy z minulosti skôr v negatívnom duchu. Predsa len, v prezidentských voľbách nejde len o to, kto kde bol v minulosti, ale kto čo ponúkne do budúcnosti. A ak je niekto na politckej scéne nový, to mu môže priniesť množstvo výhod. Zuzana Čaputová sa nestala prezidentkou len tak, vedela ľudí zaujať a to je chválihodné. Zastávala pomerne stabilné postoje a svojich hodnôt sa držala, avšak nezabúdajme na rôzne zvraty vo svete politiky, na machinácie ktoré často otriasajú spoločnosťou. Práve z tohoto dôvodu je unáhlené tvrdiť na isto, že sa pani Čaputová bude zubami-nechtami držať toho, čo povedala pred voľbami, keď ju možno politická scéna donúti zachovať sa inak, práve pre to spomínané vyššie dobro. Všetci sme už asi v živote museli urobiť strategický ústup a musíme vedieť kedy ho urobiť znova. Pre funkcionárov v štátnej správe, politikov a hlavu štátu to platí desaťnásobne.

Hoci ma víťazstvo pani Čaputovej nesklamalo, zároveň ma ani neprekvapilo. Čiastočne aj vďaka populárnym médiám, ktoré ju miestami priam až zbožšťovali mala pomerne ľahšiu úlohu uchytiť sa v kruhoch voličov a najmä čitateľov týchto médií, ako mal napríklad jej protikandidát Maroš Šefčovič. Hoci si takúto podporu od médií zrejme neprosila, aj tak ju dostala. Pravdu povediac, z viacerých strán som počul, že ľudia z môjho okolia nejdú voliť Šefčoviča, lebo je smerák. To ma opäť priviedlo k otázke: Ak by nebol smerák, útočili by naňho médiá rovnako, alebo by ho viac šetrili?

Rovnako, ako si médiá našli zlé veci na pána Šefčoviča, by si ich vedeli nájsť aj na pani Čaputovú a to platí aj o dobrých veciach.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Celkovo, som po voľbách ostal sklamaný - nie výsledkom, ale objektivitou médií a informáciami, ktoré sa ku mne dostali. Slovenské médiá veľmi radi kritizujú rôzne dezinformačné weby za obsah ktorý produkujú a za zaujatosť. No tým čo sme mohli vidieť v prípade mainstreamových médií, sme po chvíľke rozmýšľania mohli dôjsť na jednu vec. Ak mainstreamové média nepodávajú objektívne fakty ale “vtĺkajú nám do hlavy” to čo je podľa nich správne, aký je vlastne rozdiel?

Podľa môjho názoru, hlavnou úlohou médií je informovať o veciach, udalostiach a osobnostiach s nadhľadom. Samozrejme, nie je jednoduchá úloha spojiť objektivitu so snahou ukázať, čo je dobré a prečo to je dobré, no toto sa dá dokázať aj bez zveličovania. Úlohou médií by malo predovšetkým podať fakty a ukázať obe strany mince - nech už si čitateľ, za pomoci kontextu a dostupných overiteľných faktov urobí názor sám. Ako sa máme naučiť myslieť nezávisle, keď nám niekto neustále bude vnucovať to, čo si myslí? 

Nedopadnime tak, že sa z nás stanú dezinformačné weby alebo noviny, ktoré píšu o osobe alebo politickej strane ako skvelej budúcnosti pre túto krajinu, aj keď tá osoba alebo strana ešte nemali šancu osvedčiť sa. Pamätajme na to, s akou radosťou sme kedysi boli za stranu Smer-SD ako novú alternatívu oproti Mečiarovi. Nespadnime do rovnakej jamy. Pamätajme, že nie je všetko zlato, čo sa bliští.