VARŠAVA-Nedávna konferencia o Blízkom východe vo Varšave priniesla mnoho kontroverzií. Pomohla táto konferencia mierovému procesu, alebo naopak, ešte viac zhoršila situáciu?

Pofidérne začiatky 

Konferencia organizovaná Spojenými štátmi a Poľskom s ambicióznym názvom ”Mier a bezpečnosť na Blízkom východe” sa odohrala v dňoch 13-14 februára vo Varšave. Samotného summitu sa podľa slov ministra zahraničných vecí Spojených štátov Mikea Pompea zúčastnilo viac ako 60 krajín, vrátane Saudskej Arábie, Izraela, Kataru a Veľkej Británie. Samotná konferencia nemala stanovenú konkrétnu tému, ktorou sa mala zaoberať. V rámci summitu sa spomínali občianske vojny v Sýrii a Jemene, ale taktiež Izraelsko-Palestínsky konflikt a Izraelsko-Arabský dialóg - v skrátke, spomínali sa všetky témy, kde existuje konflikt záujmov medzi Spojenými štátmi a ich spojencami a Iránom.

Politika Spojených štátov voči Iránu sa výrazne zmenila od čias zvolenia Donalda Trumpa. Trumpov predchodca Barack Obama ešte v roku 2015 podpísal spoločne s inými veľmocami tzv. Iránsku jadrovú dohodu, ktorá zastavila sankcie medzinárodnej komunity voči Iránu. Irán sa v rámci dohody zaviazal zastaviť svoj jadrový program a obmedziť svoje výrobné kapacity jadrových produktov. Prezident Donald Trump sa kvôli nátlakom svojich spojencov, najmä Izraela a Saudskej Arábie, stiahol z tejto dohody a opätovne zaviedol sankcie na Irán, obviňujúc pritom Teherán z porušovania jadrovej dohody.

Napriek tomu, že počet krajín, ktoré sa zúčastnili na konferencií je veľmi rozsiahly, väčšina zúčastnených krajín vyslala na stretnutie ministrov zahraničných vecí diplomatov nižšieho stupňa. Toto bol prípad najmä Nemecka a Francúzska, ktoré sú protivníkom americkej politiky sankcií voči Iránu. Začiatkom februára bol práve Nemeckom, Francúzskom a Veľkou Britániou založený tzv. INSTEX, čiže špecializovaná spoločnosť, ktorá umožňuje obísť používanie amerického doláru v obchode s Iránskymi subjektmi.

Nepozvaní hostia

Okrem toho, že Západná Európa bola reprezentovaná na najvyššej úrovni iba ministrami zahraničných vecí Británie a Talianska, mnohé krajiny relevantné pre vývoj situácie na Blízkom východe neboli pozvané, alebo pozvanie odmietli. Irán ako rival Spojených štátov a ich regionálnych spojencov nebol pozvaný, napriek tomu, že vplyvy Iránu v Sýrii a Jemene sú veľmi veľké.

Rusko vzhľadom na svoju pro-iránsku politiku a spoluprácu s režimom sýrskeho prezidenta Bashara Al Assada pozvanie zásadne odmietlo. Ako odpoveď na konferenciu vo Varšave, ruský prezident Vladimir Putin zorganizoval v Soči už štvrtý summit lídrov Ruska, Iránu a Turecka ohľadom sýrskej občianskej vojny.

Turecko sa vyskytlo vo veľmi špeciálnej situácii. Aj keď Turecko je významným členom NATO, turecké záujmy v Sýrii sa nezhodujú so záujmami ani Spojených štátov ani Ruskej federácie. Koniec koncom, turecký prezident Recep Erdogan sa rozhodol zúčastniť summitu v Soči, aj keď na varšavskej konferencií boli prítomní diplomati z tureckého veľvyslanectva vo Varšave.

Zúčastniť sa konferencie odmietol taktiež Libanon, ktorý je pod výrazným vplyvom Iránu, najmä pod vplyvom polovojenského šiitského hnútia Hizballáh. Bojkot konferencie taktiež vyhlásili reprezentanti Palestíny z hnutia Fatah.

Katarské prekvapenie

Pravdepodobne najväčším prekvapením celej konferencie bola prítomnosť ministra zahraničných vecí Kataru. Táto krajina sa od mája minulého roka stála cieľom blokády mnohých štátov Perzského zálivu pod vedením Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Je to hlavne kvôli obvineniam z financovania teroristických skupín a nadštandardnými vzťahmi s Iránom. Tento malý emirát ležiaci v Perzskom zálive má napriek svojim rozmerom obrovské vplyvy v arabskom svete. Vďaka celosvetovo populárnej televíznej stanici Al-Jazeera a svojmu prírodnému bohatstvu, Katarskej vládnucej rodine sa podarilo zabezpečiť významnú pozíciu v arabskom svete.

Práve preto bola účasť ministra zahraničných vecí Kataru tak prekvapivá. Medzi krajiny, ktoré najviac podporujú Katar v období jeho najväčšej krízy patria najmä Irán a Turecko a čiastočne aj krajiny západnej Európy. Napriek sporom s inými krajinami Perzského zálivu, ktoré sú zároveň aj spojencami Spojených štátov, v Al Uleid sa nachádza veľmi významná americká vojenská základňa, ktorá je strategickým bodom v boji proti Islamskému štátu.

Falošné úsmevy

Významnou súčasťou konferencie, bol aj fakt, že prvýkrát za posledných 28 rokov si lídri arabského sveta a Izraela sadli za spoločný stôl. Práve tento fakt ukazuje, že spoločná nenávisť voči Iránu dokáže obísť hranice sporov medzi jednotlivými krajinami. Aj keď Izrael pod vedením premiéra Benjamína Netanjahua už dosiahol pokroky v vzťahoch s arabskými krajinami, napríklad s Ománom, Spojenými arabskými emirátmi a Katarom, mnohé krajiny arabského sveta stále odmietajú uznať Izrael za legitímnu krajinu.

Napriek tomu, že počas tejto konferencie Izrael stál pri arabských krajinách pravdepodobne to neprinesie revolučné zmeny v Arabsko-Izraelských vzťahoch. V otázke Palestíny taktiež nebol dosiahnutý žiaden pokrok. Korunný Princ Saudskej Arábie Mohammad Bin Salman tesne pred konferenciou garantoval palestínskému prezidentovi Abbasovi, že Saudská Arábia stále podporuje nároky Palestínskej autority.

Suma sumárum

Blízkovýchodná konferencia vo Varšave nebola v žiadnom prípade konferenciou o mieri a bezpečnosti, ale konferenciou amerických spojencov ohľadom ich spoločnej stratégie boja proti Iránskym vplyvom. Bez prítomnosti iných významných aktérov v regióne ako napríklad Iránu, Turecka a Ruskej federácie nie je možné dosiahnúť konsenzus v otázke Jemenu alebo Sýrie.

Spory medzi arabským svetom a Izraelom naďalej existujú, aj keď sú teraz prikryté spoločným nepriateľom, Iránom. A čo sa týka hosťovskej krajiny, okrem diplomatického útokov zo strany Izraela týkajúcich sa zodpovednosti za holokaust nič nezískala.

Aký je váš názor na vývoj situácie na Blízkom východe? Je podľa vás možné vyriešiť problémy tohto regiónu za rokovacím stolom?