Keď sa vysokoškoláci z regiónu Sin-ťiang vrátili na prázdniny domov, mnohí z nich už nenašli svoju rodinu.

“Dostávajú bezplatné vzdelanie od vlády,” znela odpoveď, ktorú mali podľa uniknutého dokumentu Komunistickej strany dať kádroví príslušníci študentom. “Je to pre ich dobro, a aj pre vaše dobro.”

Toto je príbeh režimu, ktorý sa za niekoľko desaťročí pretransformoval z chudobnej poľnohospodárskej krajiny na najpokročilejšiu diktatúru sveta. V snahe upevniť moc vytvoril takmer dystopický level kontroly, kde sú ľudia zo dňa na deň zadržaní bez obvinenia, a aktuálne drží státisíce ľudí v rozsiahlych indoktrinačných centrách.

Ujguri v Číne

Ujguri sú etnická skupina, ktorá žije najmä na severozápade Číny. Hovoria vlastným jazykom, majú vlastnú kultúru a stovky rokov sa venovali poľnohospodárstvu a obchodu v regióne Sin-ťiang. Tento región, ktorý Čína anexovala v roku 1949, je veľmi bohatý na nerastné suroviny, a má strategický význam, takže Komunistická strana sa v ňom dlhodobo snaží upevňovať svoj vplyv.

Ujguri sú ekonomicky slabšia skupina obyvateľstva, a okrem iného ide o väčšinovo moslimskú etnickú skupinu v krajine, ktorá je ideológiou ateistická. Čínska vláda sa teda dlhodobo a systematicky snaží asimilovať ich a nahradiť ich etnickými Číňanmi.

Aktivisti tvrdia, že čínsky režim postupne obmedzoval v regióne náboženské, obchodné a kultúrne slobody pôvodnej populácie. V posledných desaťročiach začala čínska vláda podporovať hromadnú migráciu etnických Číňanov do regiónu pomocou rôznych finančných benefitov – ich počet v regióne stúpol z piatich percent na štyridsaťpäť, a keďže etnickí Číňania boli zvýhodňovaní v pracovných a politických pozíciách, v regióne začala vznikať silná nerovnosť.

Policajný štát

Okolo roku 2010 sa situácia výrazne zhoršila, keď sa niektorí Ujguri začali radikalizovať v násilných protestoch a teroristických útokoch. Aj keď išlo o ojedinelé incidenty motivované dlhodobým pocitom utláčania, Komunistická strana ich využila ako dokonalú zástierku pre rýchle a agresívne upevnenie moci v regióne. Všetko sa začalo argumentom bezpečnosti: Čínske autority začali zovšeobecňovať názor, že Ujguri sú silno napojení na teroristické skupiny. V regióne Sin-ťiang sa následne vytvoril level policajnej kontroly, ktorý dnes neexistuje nikde inde na svete.

Čakanie na každodennú kontrolu. Zdroj: Wall Street Journal

Je ťažko predstaviteľné, ako veľmi sofistikovaný systém sa čínskej vláde podarilo vytvoriť na sledovanie svojich občanov.

V meste Kashgar sa napríklad každých pár stoviek metrov nachádzajú checkpointy, kde sa musia Ujguri identifikovať elektronickou kartou, kamery s rozpoznávaním tváre sa nachádzajú takmer na každej budove, a človek sa im nevyhne v žiadnej obchodnej prevádzke. Tieto kamery sú napojené na centrálny systém, ktorý sleduje aktivity každého občana, a polícia okrem iného na checkpointoch kontroluje, či majú Ujguri v telefóne nainštalovaný softvér na povinné monitorovanie telefonátov a správ. Domové prehliadky rodín, ktoré nemajú žiadne napojenie na terorizmus, sú na dennom poriadku, a dejú sa aj v noci.

Identifikácia pri vstupe do obchodu. Zdroj: Wall Street Journal

New York Times sa podarilo získať zábery interného vojenského systému, ktorý čínska vláda v regióne používa. Na základe kontroly, ktorú musia niekoľkokrát denne Ujguri v meste podstúpiť, vie príslušník štátnej bezpečnosti pre akéhokoľvek občana v priebehu niekoľkých sekúnd zobraziť rozsiahle rodinné informácie, zoznam osôb, s ktorými sa stýka, a dokonca aj lokality, ktoré naposledy navštívil. Tento systém je prepojený s tisíckami kamier v meste, čiže štátne autority majú doposiaľ nevídaný prehľad o živote každého občana. V dlhodobom hľadisku Čína využíva informácie z podobných kamier, aby vytvorila takzvané “sociálne skóre”, ktoré by malo merať poslušnosť občana k režimu.

Systém rozpoznávania tvárí. Zdroj: Wall Street Journal

Ide o logický dôsledok autoritatívneho vedenia spoločnosti, o ktorom mohli východoeurópski komunisti len snívať. Vláde stačilo len vytvoriť naratív, že tí ľudia, ktorých región pred pár desaťročiami anexovala, sú potenciálni zločinci.

Neposlušní občania

Komunistická strana sa ale nezastavila pri agresívnom sledovaní moslimov. Informácie, ktoré policajná databáza prináša, sa aktívne používajú na označovanie “nebezpečných” občanov.

Samozrejme, dalo by sa argumentovať, že proaktívne sledovanie podozrivých osôb ako spôsob prevencie terorizmu je akceptovateľná cena za bezpečnosť, no v tomto prípade ide o jasnú a systematickú snahu označovať Ujgurov za potenciálnych teroristov. Toto sú len niektoré príklady správania, ktoré sú podľa uniknutých dokumentov u Ujgurov dôvodom na podozrenie z extrémizmu:

– nosenie brady,
– prestanie s fajčením,
– prestanie s pitím alkoholu,
– telefonát s rodinou, ktorá žije mimo Číny,
– domáce skladovanie “veľkých zásob jedla”,
– kúpa fitness príslušenstva, napríklad činiek, bez “jasného dôvodu”.

Tento zoznam obsahuje 70 ďalších aktivít, z ktorých mnohé sú typické pre moslimov žijúcich v Sin-ťiangu. Spáchanie akejkoľvek z nich môže znamenať zvýšené sledovanie políciou alebo zadržanie – napriek tomu, že človek nespáchal vôbec nič protizákonné.

Protištátne názory sú absolútne zakázané. Ilham Tohti, bloger, ktorý odmietal násilie a písal o potrebe dialógu medzi Ujgurmi a etnickými Číňanmi, viackrát záhadne zmizol, a napokon bol v roku 2014 odsúdený na doživotie. Nestotožňoval sa so štátnou ideológiou, takže súd ho uznal vinným za separatizmus.

Čínskemu režimu sa v priebehu pár rokov podarilo v Ujguroch vytvoriť pocit strachu, vyvinúť najpokročilejší systém sledovania občanov na svete, a odsúdiť akýchkoľvek disidentov. Ak by Komunistickej strane išlo o boj proti terorizmu, tu by sa zastavila.

Ďalšia časť príbehu naznačuje, že v skutočnosti ide o snahu odstrániť identitu celej etnickej skupiny.

Zdroj: Xinjiang Data Project

“Neprežijem bez Komunistickej strany”

Zatiaľ čo čínsky štátny aparát pomocou polície a moderných technológií označoval desiatky tisíc ľudí z banálnych dôvodov za nebezpečných extrémistov, začalo sa diať niečo zvláštne: uniknuté satelitné fotografie zo Sin-ťiangu ukázali, že na viacerých miestach v Sin-ťiangu sa stavajú oplotené zariadenia so strážnymi vežami, ktoré sa nápadne podobali väzeniam. Toto prirodzene znepokojilo mnohých zahraničných novinárov a aktivistov.

Čínski diplomati existenciu zariadení najprv odmietali. Až v momente, keď už nebolo ako klamať, Čína priznala, že buduje “školské centrá”, ktoré majú slúžiť na “prevýchovu náboženských extrémistov”. V skutočnosti to však vyzerá, že Čína zatýka státisíce ľudí bez súdu, presúva ich do táborov, ktoré nemôžu opustiť, a systematicky sa pokúša o vymývanie mozgov spojené s násilím a nútenými prácami.

Zdroj: YouTube

Na videu z minulého roka vidno, ako čínski policajti na vlakovej stanici zoraďujú stovky ľudí so zaviazanými očami a oholenými hlavami. Mladý ujgurský model, ktorého náhle zadržali a odoslali do jedného z táborov, natočil s prepašovaným telefónom video, na ktorom je pripútaný k posteli, zatiaľ čo v pozadí cez reproduktor znie komunistická propaganda. V táboroch bývajú desiatky ľudí v jednej miestnosti, a nikto nevie, kedy sa bude môcť vrátiť ku svojim rodinám a deťom.

Na tajných záberoch z tábora vidno obraz s nápisom “miluj stranu, miluj krajinu, miluj rodinu čínskeho národa”. Väzni majú denné hodiny čínštiny, na ktorých sú nútení opakovať, že “neprežijú bez Komunistickej strany”, že strana je “jediná životná cesta”, a že ich náboženstvo je “choroba a jed”. Podľa rozhovoru s bývalou učiteľkou bolo hlavným cieľom "urobiť z nich Číňanov", a existujú dôkazy, že prebiehajú nútené sterilizácie ujgurských žien.

Jedna žena v tábore skončila z dôvodu, že mala na mobile nainštalovaný Whatsapp. Spomína na to, ako mala týždeň na nohách putá, a ako študentov bežne bili. Keď raz prišli na prísne kontrolovanú návštevu zahraniční novinári, strážcovia sa väzňom vyhrážali, že ak sa nebudú držať naučených odpovedí, skončia “na horšom mieste”.

Ďalšia žena hovorí o dvoch minútach, ktoré boli povolené na toalete. Ak bol niekto pomalší, dostal od strážcu elektrošok do hlavy. Väzeň sa musel za ranu poďakovať, a sľúbiť, že už sa to nezopakuje. Počas interview ju so slzami v očiach utešuje jej malá dcéra, od ktorej bola dva roky odtrhnutá. Niektorí väzni opisujú mučenie, z ktorého sa dodnes nespamätali – podobných príbehov sú desiatky.

Plot "dobrovoľného výchovného centra". Zdroj: BBC

Uniknuté dokumenty, ktoré boli podrobne overené investigatívnymi novinármi, dávajú týmto príbehom za pravdu. Zhu Hailun, zástupca tajomníka Komunistickej strany Sin-ťiangu, v manuáli z roku 2017 podľa BBC o “dobrovoľných výchovných centrách” napísal nasledovné:

– nesmú za žiadnych okolností dovoliť útek,
– musia zvýšiť disciplínu a trestať neposlušnosť,
– musia vnucovať “pokánie”,
– mali by študentov viesť ku “kompletnej transformácii”,
– musia zabezpečiť kompletné kamerové sledovanie bez akýchkoľvek slepých miest.

Študenti môžu byť podľa dokumentu prepustení len v prípade, že dokážu demonštrovať zmenu svojho “správania, názorov, a jazyka”.

Podľa satelitných snímok, ktoré analyzoval nezávislý Xinjiang Data Project, postavila čínska vláda za posledné tri roky viac než 380 týchto zariadení. Je ťažké získať objektívne informácie z regiónu, keďže je pod prísnou policajnou kontrolou, no podľa niektorých odhadov v táboroch skončilo už viac než milión Ujgurov. Ak dáme za pravdu stovkám fotografií, videí a svedectiev, išlo by o najhromadnejšie väznenie ľudí na základe náboženstva alebo etnickej skupiny od holokaustu.

Prevýchova extrémistov

Čína doteraz tvrdí, že tábory rešpektujú ľudské práva, slúžia na prevýchovu extrémistov, a zároveň ponúkajú ľuďom kvalitnú prácu. S množstvom dôkazov, ktoré sa pri tak obrovskej operácii nedajú zahladiť, je to však veľmi ťažko uveriteľné.

Nie je štatisticky možné, že v jednom čínskom regióne sa nachádza milión teroristov. Dôkazy skôr prezentujú príbeh, v ktorom štátna moc odtrhla nevinných ľudí od svojich rodín a zamkla ich v reedukačných táboroch, ktoré násilím sledujú ideologickú indoktrináciu. Praktiky, ktoré v táboroch používajú, majú jasný cieľ: zmeniť identitu ľudí a postupne odstrániť z regiónu Sin-ťiang etnickú skupinu, ku ktorej sa hlási dvakrát viac ľudí, než žije Slovákov.

Genocída nie je o plynových komorách – OSN genocídu definuje ako systematickú snahu zničiť etnickú alebo náboženskú skupinu. To sa dá docieliť mnohými spôsobmi, a vyzerá to, že práve sledujeme jeden z najsofistikovanejších. Stačí naň politická a technologická kapacita režimu, ktorý je príliš mocný na to, aby ho medzinárodné spoločenstvo zavrhlo.

Budúcnosť Číny

Mali by sme sa pýtať, prečo bola reakcia medzinárodnej komunity zatiaľ taká slabá. Napriek dôkazom, ktoré poukazujú na pohŕdanie ľudskými právami a útokom na ľudskú dôstojnosť, nečelí čínska vláda – okrem kritiky výboru pre ľudské práva v OSN – žiadnemu reálnemu tlaku. Jedným z dôvodov je, že ide o príliš dôležitého obchodného partnera.

Z Číny sa stáva svetová veľmoc v dobe, kedy tradičná aliancia medzi USA a Európou upadá. Čínska vláda aktuálne investuje viac ako bilión dolárov v rámci ekonomicko-politického plánu Belt and Road Initiative, ktorý zahŕňa obrovské infraštruktúrne projekty v krajinách Ázie a blízkeho východu, a stáva sa tak najsilnejším “soft power” hráčom na východ od USA. Čína zároveň investuje miliardy eur v EÚ, a vyzerá to, že bude jedným zo strategických partnerov pri výstavbe 5G sietí. 

Mali by sme svojho nového partnera dobre poznať. Čím viac peňazí a politického kapitálu bude Čína investovať do okolitých krajín, tým menej je pravdepodobné, že niekto sa opováži kritizovať jej politiku. Otázka ale znie: ak nám nevadia milióny ľudí v indoktrinačných táboroch, kde nakreslíme čiaru? Máme ako Európa vôbec nejaké ambície na medzinárodnej úrovni?

S každým čínskym prešľapom, ktorý ticho tolerujeme, dávame najavo, že ani nie.

Závislosť na čínskych peniazoch je tak obmedzujúca, že keď sa šéf českého senátu ocitne v Taiwane, českí ústavní činitelia to musia okamžite vysvetľovať čínskej diplomacii. Ak naša reakcia na genocídu bude “nepáči sa nám to, ale je to vaša krajina,” pôjdeme cestou do pekla. Čoraz častejšie budeme zatvárať oči pred útokmi na tie ľudské práva, ktoré by mali byť univerzálne a apolitické, a začneme predávať hodnoty, na ktorých sa tvárime, že nám záleží.

Slovensko je v postoji voči Číne relatívne vzácne: prezidentka Čaputová na stretnutí s čínskym ministrom zahraničných vecí minulý rok vyjadrila znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv. Na druhej strane ale Čína na Slovensku nie je významným investorom, čiže vyjadrením takéhoto postoja neriskujeme a neovplyvňujeme toľko, ako Česko alebo západná Európa.

Čaputová a Wang Yi. Zdroj: Facebook

Áno, týka sa nás to

Ak nosíte jednorazové rúška, je celkom možné, že ich vyrobili Ujguri v rámci nútenej práce. Keď bol šéf Volkswagenu Herbert Diess konfrontovaný s tým, že v jeho automobilke v Sin-ťiangu pravdepodobne nútene pracujú väzni z reedukačných táborov, odpovedal: “To nemôžem hodnotiť, prepáčte."

Viackrát sa ale vyjadril, že je hrdý na to, že Volkswagen bude v Číne expandovať. Toto je postoj jednej z najväčších firiem Európy.

Mali by sme zastaviť a opýtať sa, ako nás bude v budúcnosti ovplyvňovať náš vzťah s Čínou. Ide totiž o najpokročilejší autoritatívny režim sveta, ktorý má iné predstavy o slobode a ľudskej dôstojnosti, než tie, ktoré si vážime my. Naše ticho pri problematike Ujgurov aktuálne dáva najavo, že naše princípy nám za veľa nestoja.