Násilná smrť prezidenta poľského mesta Gdansk Pawła Adamowicza ukázala rozsah polarizácie poľskej spoločnosti. Aké sú jej príčiny, aké má následky a ako nás to môže ovplyvniť?

Boj titanov

Nenávisť a strach sú známe v poľskej politike odjakživa. Tento jav dokonca existoval aj pred rokom 2015, kedy strana Právo a Spravodlivosť prevzala moc v Poľsku. Pre Poľsko ako krajinu, ktorá má jednu z najdlhších parlamentných tradícii na svete, nie sú politické intrigy, spory a škandály novou záležitosťou.

Jedným z hlavných zdrojov dnešnej politickej polarizácie sú najmä dve politické strany, ktoré za posledné desaťročie mali obrovský vplyv na politické dianie v krajine - Právo a Spravodlivosť a Občianska platforma. Občianská platforma patrila k viac liberálnemu krídlu poľskej politiky, Právo a Spravodlivosť sa odjakživa nakláňala k viac konzervatívnym názorom.  

Mnohí si myslia, že začiatkom polarizácie v poľskej spoločnosti boli prezidentské voľby v roku 2005. Dvomi hlavnými kandidátmi v preteku o prezidentské kreslo bol Donald Tusk - líder Občianskej Platformy a budúci prezident Európskej rady a Lech Kaczyński - spoluzakladateľ Práva a Spravodlivosti a brat Jaroslawa Kaczyńského. 

V období 2007-2015, kedy v Poľsku vládla Občianska platforma, nenávisť medzi prívržencami dvoch táborov výrazne stúpla. Významným katalizátorom bola letecká katastrofa v Smolensku, ktorej dôsledkom zomrel prezident Lech Kaczyński, mnoho poslancov a velitelov ozbrojených síl. Práve táto katastrofa je zdrojom tzv. smolenskej legendy, ktorá považuje katastrofu za atentát zorganizovaný putinovským Ruskom a Občianskou platformou, ktorá chcela eliminovať nepohodlného prezidenta. Táto teória sa aj dnes teší relatívne veľkej podpore v kruhoch podporujúcich Právo a Spravodlivosť. Ďalšími udalosťami, ktoré mali veľký vplyv na poľskú spoločnosť bola kauza Amber Gold a kauza odpočúvania z roku 2014. Práve tieto kauzy a mnohé iné spôsobili, že prívrženci Občianskej platformy boli mnohými radikálmi uznání za protipoľských nemeckých agentov. Radikálni prívrženci Občianskej platformy dlho nečakali a začali prívržencov Práva a Spravodlivosti prezývať ako extremistických katolíkov, konšpirátorov a obhajcov cirkevných vplyvov v Poľsku. 

Nová éra nenávisti

Rok 2015 si budú ľudia v Poľsku pamätať ako máloktorý. Vo februári sa Andrzej Duda vďaka podpore Práva a Spravodlivosti dostal do prezidentského paláca a v júli strana Právo a Spravodlivosť získala parlamentnú väčšinu. Taktiež sa v roku 2015  kvôli migrantskej kríze, zvýraznil v poľskej spoločnosti hlas radikálnych nacionalistov. Aj keď spočiatku podporovali vládnu stranu, v neskoršom období začali proti nej viesť nenávistnú kampaň v podobnom rozsahu, ako proti prívržencom Občianskej platformy.

Ďalším prelomom bolo prevzatie kontroly nad verejnoprávnou televíziou TVP členmi vládneho politbura a neobjektívne spravodajské techniky, ktorých jedinou náplňou bolo systematicky ukazovať priestupky spáchané Občianskou platformou, vyhybajúc sa pre vládu kontroverzným témam. Bohužiaľ, mnohé poľské média podporili tento trend v menšom alebo väčšom merítku sa pridali k útokom na jednu alebo druhú stranu politickej barikády.

V období veľkých sporov týkajúcich sa nominácii členov Ústavného súdu, získal veľkú podporu tzv. Komitetu Obrony Demokracji, čiže protestného hnutia, ktorého cieľom je ochrana právneho štátu a poľskej ústavy. Práve počas protestov KOD boli výrazne viditeľné prejavy nenávisti. Opäť bola prítomná dehumanizácia a šírenie nenávisti medzi prívržencami oboch strán. Takmer pri každej politickej udalosti, ktorá bola aspoň minimálne kontroverzná sa tento jav systematicky opakoval. Prejavy nenávisti sa prejavili aj pri tzv. Čiernych protestoch podporujúcich právo na interupcie, alebo pri osobe vplyvného poľského duchovného Tadeusza Rydzyka. 

Vražda, ktorá zmenila všetko

Brutálna vražda Pawła Adamowicza šokovala celé Poľsko. V moderných dejinách Poľska už bol prípad vraždy politika fanatikom, ale hlavným šokom pre Poliakov boli okolnosti vraždy. Vražda sa odohrala počas veľkolepého finále Veľkého orchestru vianočnej pomoci, ktorý bol jedným z mála dní, kedy ľudia boli zjednotení bez ohľadu na politické názory. Nikto neveril, že nenávisť môže vyvrcholiť takým brutálnym spôsobom. Bohužiaľ, namiesto zjednotenia ľudí nad politikou sme sa dočkali série vyhrážok a vzájomného obviňovania. Verejnoprávna televízia a mnohí opoziční a vládni politici nerešpektovali túto katastrofu a použili ju, aby získali o percento viac v preferenčných prieskumoch. Poľská politika prežila transformáciu z relatívne racionálneho prostredia na prostredie, v ktorom sa nehlasuje za niekoho, ale proti niekomu. Politická debata prestala prakticky existovať.   

Za tou tragédiou nestojí iba kresťanstvo a nacionalizmus, ako hovoria niektoré slovenské média. Za tou tragédiou stojí politická elita, pre ktorú je atmosféra sporov výhodnejšia ako mierové spolunažívanie. V polarizovanej spoločnosti nie je nutné používať racionálne argumenty, ale emócie a hoaxy. 

Práve tieto nedávne udalosti spustili veľký proces zmien v poľskej politike. Iniciatíva známeho poľského LGBT aktivistu Roberta Biedronia ”Jar” v priebehu niekoľkých týždňov získala až podľa agentúry Millard Brown 14% hlasov. Napriek tomu, že hlasy odobrala najmä iným liberálnym opozičným stranám, Jar môže zmeniť poľskú politiku. Aj keď výsledky tohto prieskumu môžu byť následkom optimizmu a únavy voliča konvenčnou opozíciou, jedna vec je istá, poľská politická scéna zažije zmeny. 

Nielen v liberálnejšom krídle opozície sa tvoria nové formácie, podobné zmeny sa odohrávajú aj v konzervatívnom krídle opozície. Mnohé menšie strany, ktoré na vlastnú päsť neboli schopné čeliť Právu a Spravodlivosti sa začali pomaly, ale isto spájať do jedného bloku, ktorého hlavným cieľom je vytvorenie alternatívy pre pravicových voličov Práva a Spravodlivosti. 

Bohužiaľ, podobnú tendenciu môžeme vidieť aj na Slovensku. Dehumanizácia politických oponentov sa stáva bežnou praxou rovnako u prívržencov vlády a opozície. Nedovoľme, aby nenávisť eskalovala do násilia.