Prezidentské voľby sa začali. Do ringu vstupuje stará, známa tvár, ktorá si zrazu buduje proti-systémovú platformu. Napriek mediálnemu odporu naberá momentum na sociálnych sieťach a stáva sa mostom medzi starým zriadením a extrémom. Toto je príbeh Donalda Trumpa.

V prvých dueloch prezidentských volieb sa rysuje populistická tvár Štefana Harabina. Aké podobnosti so situáciou v Amerike môžeme pozorovať? Aký je potenciál tejto rétoriky?

Neštastné podobnosti

Prezidentská kampaň Štefana Harabina je až bolestivo ohraná. Omáčka ekonomického populizmu a nacionalizmu, na ktorej si postavil pódium, nie je ničím novým na Slovenskej, ba ani svetovej scéne. V jednej ruke prísľub exekučných amnestií, v druhej pronárodná a kresťanská rétorika. Celé to dostáva rozmer vtipu, keď zohľadníme Harabinov usilovný, ironický branding “protisystémového” kandidáta.

Tu nachádzame prvú paralelu s Donaldom Trumpom. Rozhodne nie je jediná, a rozhodne nie je najvýraznejšia, no je povšimnutiahodná.

Paradox je jasný, no napriek tomu sú ho mnohí ochotní bez zamyslenia prehliadnuť. Predošlé prepojenia na “systém” sa nikdy nestali kameňom úrazu pre Trumpa, a sú rovnako nepodstatné pre tých, ktorí podporujú Harabina.

Práve naopak, predošlá naviazanosť na systém takého kandidáta legitimizuje, aspoň v očiach jeho voličov. Predošlé funkcie a ocenenia tak osobnosť normalizujú, a vytvárajú zdanie prijateľnosti.

Sčasti môžeme aj vymedzenú popularitu, ktorej sa Harabin teší, pripísať solídnosti jeho predchádzajúceho pôsobenia, keďže táto vysiela jasný signál, že názory a postoje jednotlivého kandidáta sú zakorenené v legitimite systému. Selektívnym čítaním reality sa tak protisystémový kandidát stáva prijateľnejším, čerpajúc vo svojej podstate zo systému, proti ktorému bojuje.

Jedná sa o istú formu kognitívnej disonancie, ktorý si môžeme rovnako všimnúť o Donalda Trumpa. Na jednej strane jeho podporovatelia bez rozmyslenia útočia na Demokratickú stranu, vo všetkých jej súčasných i minulých formách, na druhej strane však použijú Trumpovo predošlé členstvo v tejto strane, ako dôkaz jeho relatívneho centrizmu.

Týmto dvojitým myslením je možné normalizovať pokryteckého kandidáta na základe jeho pokrytectva - Husársky kúsok mentálnej akrobatiky, ktorý bezpochyby kampaniam oboch subjektov prospel.

Tigre, papierové a iné

Často sa zabúda, že novembrové víťazstvo Donalda Trumpa bolo zapríčinené sčista hlasom bielej pracujúcej triedy - skupiny, ktorá v minulosti podporovala zmiešane ľavicových a pravicových kandidátov.

Táto skupina, ktorá podľa všetkých indikátorov, volí primárne na základe ekonomického záujmu, si zvolila silnejšie hranice a menej konkurencie od zahraničných robotníkov. Nejednalo sa však o rozhodnutie zakorenené v suverenite či nacionalizme, ale o rozhodnutie ekonomické.

Napriek dôležitosti tejto otázky, sa celá mediálna kampaň proti Trumpovi otáča okolo ľavicového moralizovania, kritiky tejto stranky jeho politiky padali iba zriedkavo. Problém s touto situáciou, je že práve táto stránka je dôležitá. Práve ekonomický záujem je motivátorom pre volebné rozhodnutia, obzvlášť u menej finančne zabezpečených voličov.

Média sa totiž radi zaprú do nacionalizmu či sociálnych hodnôt, odpútajúc svoju pozornosť od na míle dôležitejších, aspoň pre väčšinu voličov, ekonomických postojov.

Takto sa stane, že negatívne mediálne krytie kandidáta stratí efekt, a neustále útočné príbehy neslúžia ničomu inému, než kŕmeniu populistických tvrdení, že média zavádzajú, či dokonca klamú.

S rastúcou ekonomickou nestabilitou a nedôverou, a so šplhajúcimi cenami potravín a pohhoných hmôt by bolo hlúpe odhliadnuť od ekonomickej núdze a jej motivačného rozmeru.

Avatar anarchie

Víťazstvo Donalda Trumpa bolo viac, než víťazstvo pravice. Bolo to víťazstvo všetkých tých, ktorí už mali systému dosť. Stalo sa symbolom odporu voči mainstreamu. Okolo vlny populizmu sa vytvoril kabál sympatizantov, pre ktorých cieľ nebol nič menej, než absolútne rozloženie systému. Toto je jeden aspekt, v ktorom sa Harabin zatiaľ Trumpovi neblíži, i keď iste je mnoho takých, ktorí systém nenávidia, a ktorí tak aj odôvodňujú svoju podporu.

Napriek tomu je zaujímavé si uvedomiť, že ak sa paralely tohoto provinčného magistráta budú i naďalej držať vodcu slobodného sveta, je veľmi pravdepodobné, že sa podobné cítenie vyvinie aj v diaspore hnutie “Na hrad”.

Harabinovo víťazstvo nám môže prísť nepravdepodobné, no napriek tomu je možnosťou. Vo svoj prospech má Harabin aj niekoľko ďalších faktorov. Jeho voliči sú aktívnejší a hlasnejší. Sú schopný sa mobilizovať a ísť voliť rozhodne nezabudnú.

Dodatočne hrozí, že v prípade druhého kola v zložení Harabin-Šefčovič sa mnohí jednoducho nezmôžu voliť proti nemu. Toto je opäť paralela s Donaldom Trumpom, ktorý iba získal na neprijateľnosti svojho súpera. Harabin má v tomto ohľade jasný potenciál.

Nehovorím, že sa máme tohto scenára obávať, no je potrebné si uvedomiť, že za posledné desaťročie sa naskytla lepšia chvíľa pre populizmus, a že vo svojich úsilie proti Harabinovi sa mnohí na Slovensku dopúšťajú rovnakých chýb, akých sa dopustili Američania v roku 2016. Harabin napodobňuje Trumpa, Slovenské média napodobňujú Americké. Dúfajme, že povolebné percentá sa tomuto trendu vyhnú.